Niala

Túla sa púšťou

odľahlou tak ako jej práva.

Je ťažké ostať v meste,

ktoré nie je pravým domovom,

ale ťažšie je odísť do neznáma.

Sama vo vláde škorpiónov a tuhých nocí

uteká dlho do noci,

kým únavou nepadne.

Stratená hľadá oázu, tú oázu snov,

kde búrka nezničí to posledné, čo má.

Len Šaj vie, aký ju stihne osud.

Na rozpálených zrnkách piesku mihá sa kobra

a hladné supy nevedia sa dočkať.

Čoskoro príde dážď a s ním pravda,

čo ju dýkou do chrbta bodne.

V objatí agónie, duša sa stráca.

Srdce zatúži zájsť za teplom slnka.

V povetrí cítiť bezútešný boj bohov.

Jah sa len smeje v belasom mesiaci.

Setov mrazivý pohľad dlho túžil po smrti.

A tak vyslal na zem búrku.

Šu ho zavial do suchých dún,

ktoré pohlcujú všetku vodu.

Keď zvrhnutý Amon-Re získa späť svoju moc

a slzy púšte vyschnú,

snáď si niekto spomenie

na odvážnu Nialu.