Vášnivá plavba

Vetrom poháňané plachty šiat

ku kormidlu môjho srdca

s plamennou túžbou lásku zasiať.

Vznešený kapitán, sudca môjho osudu.

Dobrodruh plávajúci proti prúdu.

Unesená jeho drsným pôvabom,

vábim ho hladným pohľadom.

Náruživosť vo mne ešte viac vzplanie,

vánok dá krídla mojim hodvábom

a odhalená si líham na palubu.

Uprostred jeho korábu

horúca od páľavy vášne,

a smädná po láske,

čakám na jej uhasenie.

Po chvíli ako básnik prednesie:

„Hľa, ostrov, aké prekvapenie!

To je naše spasenie!“

Na plytčine pri mne zakotví,

Svoj odev podo mnou vrství.

Cítim z neho mäkkosť

a zároveň divokrásnu tvrdosť

v objatí silných údov.

I dobrodružnú epickosť

dychtivého poznávania

vášnivých a rytmických prúdov,

vrcholiac najvrelejšou lávou

v žiadostivých priznaniach.